Широкая
русская колея в Словакии -
за и против
(на словацком)
или
Словацкий БАМ
(на русском сокращенный вариант)
Širokorozchodnú ruskú trať cez územie Slovenska vláda Ivety Radičovej
zamietla hneď po nástupe. V svojom
Programovom vyhlásení na strane 15.
napísala stručne a jasne: "Vláda SR
nepodporuje tento projekt". Svoj postoj
deklarovala tým, že je treba predovšetkým
zachrániť pracovné miesta na prekladiskovej
stanice Čierna nad Tisou a zabezpečiť prácou
Slovenské železnice.
Rusku stranu tato sprava zaskočila.
Neočakávali ju. Bývalá vláda Roberta Fica projekt širokorozchodnej podporovala.
To bol ďalší argument nezáujmu vlády Radičovej o
širokorozchodku. Rusi mu neporozumeli, ale Slováci
áno. Je jednoduchý: všetko, čo robila vláda Fica,
robila zle, musíme všetky jej projekty zostaviť.
Ale Ruské železnice
sa nevzdávali. Mali ponuky pre
širokorozchodnú trať z Poľska a Maďarska. Chceli
však ju ťahať do Viedne po dávno pripravenému
projektu cez Slovensko. V priebehu roku 2011
prebiehali rokovania RŽD s ministerstvom
dopravy SR, vedeného Jánom Figeľom. Ministerstvo
dopravy začalo váhať.
Ekonomická kríza eurozóny nútila hľadať zabezpečenie
stability ekonomiky aj na východe. Aby posilniť
svoju pozíciu Ruské železnice prejavili záujem o
kúpu kontrolného podielu v Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia.
Vlada Ivety Radičovej medzi tým padla. Úž po
jej odvolaniu v Národnej rade SR 11. októbra 2011
generálni riaditelia Slovenskej a Ruskej železníc
14. októbra 2011 podpísali v Petrohrade
Memorandum o spolupráce a
integrácie železníc Ruska a Slovenska
do celoeurópskych a
euroázijských
dopravných systémov a predĺžení širokorozchodnej
trati do Bratislavy a Viedne. Niektorí ministri Radičovej vlády ruský projekt podporovali. Preto aj
poslali generálneho riaditeľa štátneho podniku ŽSR
Vladimíra Ľuptáka do
Petrohradu podpísať spomenuté Memorandum.
Spolupracoval som s Ruskými železnicami (RŽD)
kedy sa
Projekt 1520
(tak ho volajú Rusi) na Slovensku len začínal.
Písal som o ňom v ruských médiách (Slovenský BAM,
Ruské železnice na Slovensko cez ekológiu).
Dovolím si uviesť stručnú informáciu o
Projekte 1520.
O čo
vlastne ide?
Ide o projekt Ruských železničných
dráh (RŽD) širokorozchodnej trati cez územie
Slovenska na trati Košice - Bratislava - Viedeň. On
vylúči prekládku nákladov na slovensko-ukrajinskej
hranice zo širokej
1520 mm
ruskej koľaje na úzku
1435 mm
európsku.
Vďaku tomu sa doprava nákladov z
Európy do Východnej Ázie skráti z 30 dní morom na 14
dní po železnici. Už existuje širokorozchodná trať
z Maťoviec pri štátnej hranici s Ukrajinou do
Hanisky pri Košiciach v dĺžke 87 kilometrov. Ďalších
cca 500 km bude postavených do Bratislavy a 60 km na
území Rakúska od Bratislavy do Viedne. Prekladiskový
terminál pre Západnú Európu bude pri Viedne. Pri
Bratislave bude postavený prekladiskový terminál,
ktorý bude obsluhovať toky tovaru z/do Južnej
Európy.
Po novej trati do Európy sa budú
dodávať kontajnerové a násypné náklady (ruda, uhoľ,
oceľ, chemické a pôdohospodárske suroviny). V
opačnom smere do Ruska a Ázie z Európy pôjdu najme
kontejnery. Vďaku tomu sa doprava nákladov z Európy
do Východnej Ázie skráti z 30 dní morom na 14 dní po
železnici. Železničná preprava po novej širokej
koľaje bude oveľa lacnejšia ako morská či
kamiónová. Kapacita 40´ morského kontajnera je 26
ton alebo 67 kubických metrov, tzn. podobá sa
kapacite bežného 20-tonového kamióna. Podľa
prezidenta RŽD Vladimíra Jakunina, len na preprave
železnicou jedného morského kontejnera z Európy do
Ázie dodávatelia ušetria od 100 do 1000 dolárov.
Z diplomatických a strategických
dôvodov slovenská
vláda nemohla rovno a hneď povedať do
oči Rusom jednoznačne NIE širokorozchodnej. Dlho
zdôvodňovala potrebou počkať na výsledky analýzy od
nemeckej poradenskej spoločnosti Roland Berger
Strategy Consultants. Poradenské spoločnosti však
nekonajú celkom nezávisle, výsledky ovplyvňujú aj
nálady v krajine, pre ktorú robia analýzu. Keď
slovenská vláda dopredu cez média oznamovala svoj
negatívny postoj k projektu, Roland Berger mohol
odporučí robiť širokorozchodnú trať cez Maďarsko. Za
toto odporúčanie mohol dostať aj premeranú odmenu od
našich južných susedov.
Ale Roland Berger konal korektne. V
decembre 2010 oficiálne oznámil výsledky svojej
analýzy.
Výška investícii do širokej koľaje
presiahne 6,3 mld. eur. Výstavba vytvorí 11 tisíc
nových pracovných miest. V príbehu 10 – 15 rokov
vynaložené investície by sa mali vrátiť. Zostalo sa
len nájsť zdroje financovania projektu.
Ak nie Slovensko
Ruská strana je presvedčená, že
projekt 1520 mm jej podarí zrealizovať. Rusko sa
nikdy nevzdávalo svojich strategických zámerov, vždy
malo náhradný variant. Keď posledná slovenská vláda
zamietla projekt, začala rokovať s vládou Maďarska.
Presnejšie maďarská vláda sama ponúkla postaviť cez
územie Maďarska širokorozchodnú trať do Viedne.
Maďari chcú dostávať peniaze do štátnej pokladnice
za železničný tranzit medzi Áziou a Európou, ako
Slovensko teraz dostáva za tranzit ruskej ropy a
plynu na západ Európy.
Prekladiskový terminál v Čiernej nad Tisou aj tak
zanikne (alebo zníži svoju prekladiskovú kapacitu do
kapacity blízkej k 0). ŽSR budú mat ešte väčšie
straty ako teraz. Lebo náklady z Čiech a západnej
Európy už nepôjdu cez Slovensko, ale cez Maďarsko.
Tam bude postavená nová široká koľaj, bude
modernejšia a lacnejšia ako zastaraná slovenská úzka
koľajnica. Kvôli tomu dodávatelia tovarov z Európy
do Ruska a Ázie uprednostnia železničnú prepravu cez
Maďarsko. 
Rusko
má pre svoje ukážkové projekty oveľa lepšiu
podporu a zabezpečenie z Nemecka a iných
západoeurópskych krajín ako chudobné tranzitné
Slovensko. Rýchlovlaky
SAPSAN
nebudú tu chodiť asi ani o 10 rokov, v Rusku
však úž lietajú
medzi Moskvou a Petrohradom, Nižnom Novgorodom a
olympijským Soči. Tak iste poctivo Nemci zabezpečia
nákladné vlaky a širokorozchodku svojho
strategického partnera Ruska
na území
Slovenska či Maďarska.
Zrušenie alebo zvýšenie pracovných
miest?
Zástupcovia RŽD povedali priamo: V Čiernej nad
Tisou stratíte niekoľko stoviek pracovných miest,
ale získate tisícky pracovných miest počas výstavby
a prevádzky širokej koľaje. Investícia do stavby
veľkého prekladiskového terminálu pri Bratislave
posunie do zabudnutia inú obrovskú kontroverznú
investíciu v tomto regióne - výstavbu najväčšieho
európskeho kasína v Petržalke. Zákazky počas
výstavby širokorozchodnú dostanú desiatky
slovenských firiem.
Pre posilnenie sympatií k svojmu projektu RŽD
vykonali niekoľko rozumných krokov. Začali od pre
Slovensko aktuálnejšej témy vysokej nezamestnanosti.
Počas ostro sledovanej návštevy ruského prezidenta
D. Medvedeva v apríli 2011 RŽD uzavreli s malou textilnou
fabrikou I. TRAN. v Tatrách kontrakt za 5,3 milióna
euro o výrobe 210-tisíc kusov termooblečenia ruským
železničiarom. Vraj ich bude chrániť aj pri
40-stupňových sibírskych mrazoch. Rusko má dosť
vlastných textiliek s moderným zariadením, ale
zvolilo fabriku na Slovensku. Nie náhodou. I. TRAN
pre realizáciu kontraktu zvýšil počet zamestnancov,
ktorých teraz má 150.
Ešte väčšie kontrakty RŽD uzavreli s
firmou TATRAVAGÓNKA a.s. Poprad. Firma Alexeja
Beljajeva vyrobí pre RŽD dve tisícky krytých
nákladných vagónov a stovky plošinových vozňov. Pre
zákazku z Ruska firma TATRAVAGÓNKA spustila výrobu
na svojom dávno zamrazenom závode v Trebišove,
naberá nových zamestnancov. Ruské investície prinesú
popradskej firme najprv 30 mil. EUR, neskôr sa
zvýšia na 100 milión euro. Nezamestnanosť v týchto
regiónoch presahuje 20%. Turzovka, Poprad, Trebišov
teraz tlieskajú Rusom.
Uvedené kontrakty sa dlho
pripravovali. Boli podpísané v správnom čase na
správnom mieste počas prezidentovej návštevy. Ich
význam mi stručne vysvetlil jeden vysokopostavený
úradník z RDŽ: "Slováci, pusťte nás na Vaše územie -
my Vám zabezpečíme nové pracovné miesta". Ako
hovoria Rusi "ty mne, ja tebe", ako hovoria Slováci
"niečo za niečo".
Odporcovia a sympatizanti
širokorozchodnej
V SR je cela armáda kamiónistov, dosť
tvrdá a zorganizovaná. Všetci si ešte pamätajú ich
minuloročnú blokádu ulíc na celom Slovensku, spojenú
s zavedením elektronického výberu mýta. Prinútili aj
dosť neústupčivú Ficovu vládu spraviť určité
kompromisy. Ale to bola len skupinka dopravcov. Keď
pôjde o prácu, protestovať autodopravcovia bude ešte
v ostrejšej forme.
Prejavia charakter aj vlastníci
pozemkov. 80% širokej koľaje pôjde popri starej
úzkokoľajnej trati, 20% bude vybudovaných od nuly.
Otázka vyvlastňovania pozemkov pre diaľnice, či
priemyselné parky (KIA pri Žiline) vždy prebiehal na
Slovensku bolestivo, nekoncepčne a na poslednú
chvíľu.
Sú na Slovensku aj
sympatizanti železnice.
Medzi nimi sú
ekologickí aktivisti a
obyvatelia obcí pri diaľniciach. Slovenská
patriarchálna príroda, lákadlo pre turistov z
veľkomiest, pomaly odchádza do minulosti. Vzduch
popri diaľniciach je preplnený výfukovými plynmi a
decibelmi hluku. Železničná doprava funguje na
elektrickom prúde, na rozdiel od autodopravy
škodlivé latky do vzduchu neprodukuje. Trendom vo
vývoji nových lokomotív sa stáva zníženie hluku, aj
v tomto sú konkurentmi kamiónov. Počet obetí na
železniciach je tiež značne nižší ako na cestách.
Zelení a obhajcovia života vítajú železnice viac ako
námornú, leteckú a auto dopravu.
Posledná možnosť prilákať ruský
kapitál na Slovensko
Široká koľaj je možno poslednou
šancou pritiahnuť ruský kapitál na Slovensko.
Ruské investori nemajú záujem o Slovensko - TREND,
12.9.2010. V súčasnosti na Slovensku nie sú veľké investície z
Ruska. Ruskí top-manažéri a investori Slovensko
nepoznajú a nemajú o neho záujem. Slovensko sa
zostava pre Rusov predovšetkým tranzitným koridorom
pre export ropy a plynu do EÚ.
Jedinou veľkou ruskou investíciou na
Slovensku je 74 miliónov dolárov od firmy Jukos za
49-percentný podiel v Transpetrole. Mála nešťastný
koniec z ekonomických a politických dôvodov.
Slováci predali Transpetrol za 74,
kúpili spať za 240 miliónov dolárov.
To je typicky obchod po slovensky. Po tejto
investície
už Rusi vo veľkom na Slovensku neinvestovali. Ruské
investície na Slovensku neprekročili tri milióny
dolárov. Pre porovnanie nemeckých investícii na
Slovensku je viac ako 3,5 miliardy eur, tzn. viac
ako tisíckrát presahuje ruské.
Ruské podnikateľské a investičné
aktivity na území Slovenska projekt 1520 mm len
zvýši. So širokou koľajou ruskí investori prídu,
lebo bude pre nich traťou do EÚ. Európa zatiaľ
odmieta kupovať ruské výrobky s pridanej hodnotou,
pre ňu je Rusko je len surovinovou krajnou.
V skutočnosti ide len o konkurenčnú bitku.
Strategický význam pre Slovensko
Širokú koľaj treba riešiť vo
viacerých rovinách – ekonomickej, politickej
a
medzinárodnej.
Širokorozchodná počas výstavby a po nej pritiahne na
Slovensko ruských investorov, ktorí Slovensko
zatiaľ obchádzali.
-
Odmietnutie projektu naštrbí vzťahy Slovenska s
hlavnými podporovateľmi projektu -
Ruskom a Rakúskom.
-
Posunutie trate na juh do
Maďarska tiež môže mať určité následky pre
Slovensko, keď berieme do úvahy verejnú mienku.
Široká koľaj prenesie ruské investície nie na
Slovensko, ale do Maďarska.
-
Treba dať pozor na geopolitický
rozmer tohto projektu pre Slovensko. V prípade
tranzitu ropy a plynu cez Slovensko, rozhodujúcu
pozíciu má Rusko, lebo smer tranzitu je
jednostranný. V prípade širokorozchodnej
železnice bude tranzit obojstranný a kľúčová
časť pripadne Slovensku. Slovensko bude mať
ruku na značnej časti obratu tovarov medzi
Ruskom, Áziou a Európou. Rusko bude musieť viac
so Slovenskom počítať.
Kvôli jednosmernému tranzitu ropy a plynu mohlo
doteraz Rusko na Slovensko robiť nepriamy nátlak.
Keď bude širokorozchodná koľaj, podobný nátlak voči
Rusku v prípade potreby môže použiť aj Slovensko.
Rusko a Slovensko budú mať vyrovnané pozície
- prvý
krát v dejinách.
Politici
odchádzajú, ale koľajnice
zostávajú
"Politici
odchádzajú, ale koľajnice
zostávajú",
napísali ruské
média po uzavretiu Memoranda o spolupráce medzi
Slovenskej a Ruskej železnicami 14. októbra 2011.
Video je tu
http://www.tv100.ru/news/politiki-uhodyat-relsy-ostayutsya-47044/
Teraz sú potrebné nie emocionálne a
výlučné politické, ale pragmatické uvažovania
o vhodnosti širokorozchodnej
pre Slovensko.
V
skrátenej verzie tento materiál bol
uverejnený v časopise
TRANSPORT a LOGISTIKA 12.2011
Široké ruské koľajnice pomôžu
podnikaniu.
